Autor: Carolly Ericksonová.
P.s.: 286s.
Poviem Vám, táto kniha má dve tváre. Zatiaľ čo prvá je krásna, ružová a rozkošná presne taká akou Mária Antoinetta bola. A zdá sa, že je to čisto princezničkovská vec, ktorá žije iba pre bály a šaty a umára sa pretože jej manžel nieje taký akým by mal byť. Dúfam, že chápete čo tím myslím. Ehm.
Druhá strana je temná a až hrôzostrašná a ja som sa pýtala, kedy sa táto historická rozprávka zmenila na horor. Ja myslím, že rozprávať Vám o tom ako skončila Mária Antoinetta alias vdova Capetová nemusím. No poviem Vám autorka sa asi vyžívala v opisoch o tom ako prebiehala revolúcia. A to čo sa javilo ako pohodové čítanie, aj keď som vedela ako asi skončí, sa skončilo pre mňa nočnými morami. Doslova som sa v noci zobudila s tým, že som presne videla ako ich trhajú na kúsky a s jasotom všetci pobehujú po námestí a oslavujú mŕtvych panovníkov a šľachticov.
Od začiatku mi bolo jasné, ako sa kniha skončí, no bola som zároveň zhrozená tou brutalitou, ale aj tou ľahostajnosťou, ktorou tí ľudia oplývali. Ja si to neviem ani predstaviť čo musela sama žena s dvoma deťmi odlúčená od manžela, ktorého popravu ešte aj sledovala, čo všetko musela vydržať a ako sa pritom musela cítiť. Najprv som myslela že je hlúpa keď celý čas čaká že ich oslobodia potom keď verila že ju zachráni rodina, alebo milenec. No uvedomila som si, že viera v záchranu a v milovaných bolo asi to jediné čo ju držalo pri akej takej sile, hlavne keď ju potrebovali deti.
Ďalšia pre mňa nepochopená vec je, prečo ich nik nezachránil. Je známe, že Habsburgovci boli rozvetvená rodina a podla mňa by si ani nemuseli dať extra námahu aby zachránili aspoň tie deti. Koniec koncov som rada že autorka o nich ďalej nič nepíše, aj keď by ma zaujímal ich osud, no v kútiku duše cítim že nebol o nič lepší než osud ich rodičov.
Ak ma na dejinách niečo podráždilo, tak to bola určite poprava Márie Antoinetty a známa Cárovražda - Romanovcov. Ja viem, že v tej dobe to bolo asi nepredstaviteľné ako na tom ľudia boli, ale neviem, jednoducho boli to kráľovské rodiny, rodiny ktoré nevládli 5 dní. A nech už spáchali čokoľvek myslím si, že takéto násilné riešenia neboli správne. Ani v jednom prípade. Podla mňa vyhostenie možno uväznenie, ale nie smrť.
Naozaj som na začiatku rozmýšľala čo k tejto knihe povedať a bála som sa že to bude krátke ako moje začínajúce veci. No teraz, keď sa na to dívam si myslím, že som kvetnato vyjadrila názor, že v tejto knihe sa milovník histórie nájde a že nie každej princeznej pomôže bozk z pravej lásky k jej Ever after...